Радыевугляроднае датаванне — разнавіднасць метаду , якая ўжываецца для вызначэння ўзросту арганічных рэштак праз вымярэнне змяшчэння ў матэрыяле радыеактыўнага ізатопу 14C адносна стабільнага . Метад радыевугляроднага датавання прапанаваны Уілардам Лібі ў 1946 годзе, за што ён атрымаў Нобелеўскую прэмію па хіміі 1960 года. Метад заснаваны на тым, што жывыя арганізмы паглынаюць разам з ежай і радыеактыўны, і радыеактыўны вуглярод, які стала выпрацоўваецца ў атмасферы праз уздзеянне касмічных прамянёў на атмасферны азот. Пасля гібелі жывёлы або расліны абмен вугляродам з навакольным асяроддзем спыняецца, 14C у рэштках паступова распадаецца, і па яго рэшткавай удзельнай актыўнасці можна ацаніць час гібелі арганізма. Для ўдакладнення ўзросту трэба ўжываць калібровачныя крывыя. У 2020 годзе былі прыняты новыя версіі калібровачных крывых для Паўночнага паўшар’я (IntCal20), Паўднёвага паўшар’я (SHCal20) і марскіх проб (Marine20), якія дазваляюць датаваць пробы ўзростам да 55 000 гадоў.
Фізічныя асновы
Вуглярод, як адзін з асноўных элементаў у складзе біялагічных арганізмаў, ёсць у зямной атмасферы ў выглядзе стабільных (98,89 %) і (1,11 %) і радыеактыўнага 14C, які ёсць у следавой колькасці (каля 10−10 %). Ізатоп 14C стала ўтвараецца ў асноўным у верхніх пластах атмасферы на вышыні 12—15 км пры сутыкненні другасных нейтронаў ад касмічных прамянёў з ядрамі атмасфернага азоту:
У сярэднім за год у атмасферы Зямлі ўтвараецца каля 7,5 кг радыевугляроду пры агульнай яго колькасці ~75 тон.
Утварэнне радыевугляроду праз натуральную радыеактыўнасць на паверхні Зямлі нязначна мала.
Радыеізатоп вугляроду 14C зведвае β−-распад з перыядам паўраспаду T1/2 = 5,70 ± 0,03 тыс. гадоў, пастаянная λ = 1,216·10−4 год−1:
Суадносіны радыеактыўнага і стабільных ізатопаў вугляроду ў атмасферы і ў біясферы прыкладна аднолькава з прычыны актыўнага перамешвання атмасферы, бо ўсе жывыя арганізмы стала ўдзельнічаюць у вугляродным абмене, атрымліваюць вуглярод з навакольнага асяроддзя, а ізатопы, з прычыны іх хімічнай неадметныя, удзельнічаюць у біяхімічных працэсах практычна аднолькавым чынам.
Удзельная актыўнасць вугляроду ў жывых арганізмах, якія абменьваюцца вугляродам з атмасферным рэзервуарам, адпавядае атмасфернага змяшчэнню радыевугляроду і складае 13,56 ± 0,07 распаду ў хвіліну на грам вугляроду. З гібеллю арганізма вугляродны абмен спыняецца. Пасля гэтага стабільныя ізатопы захоўваюцца, а радыеактыўны (14C) паступова распадаецца, у выніку яго змяшчэнне ў рэштках паступова змяншаецца. Ведаючы зыходныя суадносіны змяшчэння ізатопаў у арганізме і вызначыўшы іх бягучае суадносіны ў біялагічным матэрыяле мас-спектраметрычным метадам або вымераўшы актыўнасць метадамі дазіметрыі, можна вызначыць час, які мінуў з моманту гібелі арганізма.
Выкарыстанне
Для вызначэння ўзросту з фрагмента даследаванай пробы вылучаюць вуглярод (праз спальванне папярэдне вычышчанага фрагмента), для вылучанага вугляроду вымяраюць радыеактыўнасць, на яе аснове вызначаюць суадносіны ізатопаў, якія і паказваюць узрост проб. Проба вугляроду для вымярэння актыўнасці звычайна ўводзіцца ў газ, якім напаўняецца прапарцыйны лічыльнік, або ў вадкі сцынтылятар. У апошні час для вельмі малага змяшчэння 14C і / або вельмі малых мас проб (некалькі мг) выкарыстоўваюць , якая дазваляе прама вызначаць змячэнне 14C. На 2020 год гранічны ўзрост пробы, які можна дакладна вызначыць радыевугляродным метадам — каля 55 000 гадоў, гэта значыць каля 10 перыядаў паўраспаду. За гэты час змяшчэнне 14C змяншаецца амаль у 1000 разоў (да каля 1 распаду ў гадзіну на грам вугляроду).
Вымярэнне ўзросту прадмета радыевугляродным метадам магчыма толькі калі суадносіны ізатопаў у пробе не былі парушаны за час яе існавання, то-бок проба не была забруджана вугляродзмяшчальнымі матэрыяламі больш позняга або больш ранняга паходжання, радыеактыўнымі рэчывамі і не падвяргалася ўздзеянню моцных крыніц радыяцыі. Вызначэнне ўзросту такіх забруджаных проб можа даць велізарныя памылкі. За мінулыя з моманту распрацоўкі метаду дзесяцігоддзі назапашаны вялікі досвед у выяўленні забруджвання і ў ачыстцы ад яго проб. Для датавання з проб хімічнымі метадамі вылучаюць найменш падвергнутыя забруджванню кампаненты. Пры радыевугляродным аналізе раслінных рэшткаў выкарыстоўваецца цэлюлоза, а пры датаванні костак, рагоў і іншых жывёльных рэшткаў вылучаецца . Магчыма таксама датаванне па рэштках тлустых кіслот, такіх як пальміцінавая і стэарынавая, напрыклад, керамікі. Хібнасць метаду на 2019 год знаходзіцца ў межах ад 24 гадоў (пробы пачатку XV стагоддзя) да 1 600 гадоў (пробы ~47 тысячагоддзя да н. э.).
Адзін з найбольш вядомых выпадкаў прымянення радыевугляроднага метаду — даследаванне фрагментаў , праведзенае ў 1988 годзе, адначасова ў некалькіх лабараторыях . Радыевугляродны аналіз дазволіў датаваць плашчаніцу перыядам XI—XIII стагоддзяў. Скептыкі лічаць такі вынік пацвярджэннем, што плашчаніца — сярэднявечная падробка. Прыхільнікі ж сапраўднасці рэліквіі лічаць атрыманыя даныя вынікам забруджвання плашчаніцы вугляродам пры пажары і наступным мыцці ў кіпячым алеі ў XVI стагоддзі.
Каліброўка і дакладнасць метаду
Зыходныя здагадкі Лібі, на якіх будуецца метад радыевугляроднага датавання, заключаюцца ў тым, што суадносіны ізатопаў вугляроду ў атмасферы ў часе і прасторы не мяняецца, а змяшчэнне ізатопаў у жывых арганізмах дакладна адпавядае бягучаму стану атмасферы. Аднак, як было вызначана пазней, гэтыя здагадкі справядлівыя толькі прыблізна. Змяшчэнне ізатопа 14C у атмасферы залежыць ад шматлікіх фактараў, такіх як:
- інтэнсіўнасць касмічных прамянёў і актыўнасці Сонца;
- шырата мясцовасці;
- стан атмасферы і магнітасферы;
- вулканічная дзейнасць (вуглярод, які змяшчаецца ў вулканічных выкідах, «старажытны», практычна не змяшчае 14C);
- кругаварот вуглякіслага газу ў прыродзе;
- правядзенне атмасферных ядзерных выпрабаванняў, якія стварылі ў 1950-1960-х гадах значны выкід (каля 0,5 тоны) радыевугляроду ў атмасферу (бомбавы эфект);
- спальванне вялікай колькасці выкапнёвага паліва (вуглярод, які змяшчае нафта, прыродны газ і вугаль — «старажытны», практычна не змяшчае 14C) — так званы , які ўзнік з пачаткам прамысловай рэвалюцыі ў XIX стагоддзі.
Два апошнія фактары робяць немагчымым правядзенне дакладнага радыевугляроднага датавання проб XX стагоддзя.
Акрамя таго, даследаванні паказалі, што з прычыны розніцы ў атамных масах ізатопаў вугляроду хімічныя рэакцыі і працэсы ў жывых арганізмах ідуць з трохі рознымі хуткасцямі, што парушае натуральныя суадносіны ізатопаў (так званы эфект ). Яшчэ адзін важны эфект (рэзервуарны эфект) — запаволенае дасягненне радыевугляроднай раўнавагі ў сусветным акіяне з прычыны яго павольнага абмену вугляродам з атмасферным рэзервуарам — прыводзіць, калі не ўлічваць паправак, да ўяўнага павелічэння ўзросту рэшткаў марскіх арганізмаў, а таксама тых сухапутных арганізмаў, чыя дыета ў асноўным складалася з марской ежы. Разуменне працэсаў, звязаных з вугляродным абменам у прыродзе і ўплывам гэтых працэсаў на суадносіны ізатопаў у біялагічных аб’ектах, было дасягнута не адразу. Такім чынам, выкарыстанне радыевугляроднага метаду без уліку гэтых эфектаў і ўнесеных імі паправак здольнае спарадзіць значныя памылкі (парадку тысячагоддзя), што часта адбывалася на ранніх этапах развіцця метаду, да 1970-х гадоў.
Радыевугляроднае датаванне патрабуе вялікай асцярожнасці пры . У 2014 годзе з суаўтарамі выказалі здагадку, што апублікаваныя даты неандэртальскіх артэфактаў памылковыя праз забруджванне проб «маладым вугляродам».
У цяперашні час для слушнага прымянення метаду праведзена старанная каліброўка, якая ўлічвае змяненне суадносін ізатопаў для розных эпох і геаграфічных рэгіёнаў, а таксама спецыфіку назапашвання радыеактыўных ізатопаў у жывых арганізмах і раслінах. Для каліброўкі метаду выкарыстоўваецца вызначэнне суадносін ізатопаў для прадметаў, узрост якіх пэўна вядомы. Адна з крыніц калібровачных даных — дэндрахраналогія. Працэдуру аб’яднання радыевугляроднага і дэндрахраналагічнага датавання назвалі 50 000 гадоў і атрымана на аснове тысяч вымярэнняў дакладна датаваных дрэўных кольцаў (апошнія 12 000 гадоў), гадавых прыростаў каралаў і адкладаў фарамініфер. Параўнанне адкладаў на дне японскага возера за перыяд з 12 000 да 40 000 гадоў таму з інфармацыяй, атрыманай дэндрахранолагамі пры аналізе дрэўных кольцаў, прывяло да ўнясення паправак, якія ссунулі даныя ў мінулае на 300—400 гадоў. Каліброўка для марскіх аб’ектаў робіцца па асобнай крывой Marine13, бо хуткасць абмену вугляроду ў марскім рэзервуары павольней атмасфернага.
(метад узгаднення варыяцый або метад стыкоўкі флуктуацый), яна дазваляе атрымаць вузейшы дыяпазон адносна таго, што дае калібровачная крывая, якая трапляе на плато (гл. напрыклад ). Выразны ізатопны след ад знойдзены ў архівах гадавых кольцаў з усяго свету (гл. Падзеі Міяке). Таксама праведзены супастаўленні вызначэння ўзросту проб радыевугляродным метадам з вынікамі іншых ізатопных метадаў датавання. Цяпер як стандартную калібровачную крывую выкарыстоўваюць IntCal, першая версія якой апублікавана ў 1998 годзе (гл. рысунак). Наступныя ўдакладненыя версіі калібровачнай крывой, якая выкарыстоўваецца для пераліку вымеранага радыевугляроднага ўзросту пробы ў абсалютны ўзрост, апублікаваны ў 2004, 2009 і 2013 годзе. Калібравальная крывая IntCal13 пабудавана асобна для паўночнага і паўднёвага (SHCal13) паўшар’яў, яна ахоплівае апошніяУ сваім сучасным выглядзе дзякуючы стварэнню калібровачных шкал IntCal20, SHCal20 і Marine20 на гістарычным інтэрвале (ад дзясяткаў гадоў да 55 тысяч гадоў у мінулае) радыевугляродны метад можна лічыць досыць надзейным і якасна адкалібраваным незалежным метадам датавання прадметаў біялагічнага паходжання.
Станам на 2019 год гранічная дакладнасць радыевугляроднага датавання складае 15 гадоў (два стандартныя адхіленні, 95 %), пры гэтым для большасці часавых перыядаў за апошнія тры тысячы гадоў хібнасць вымярэння, абумоўленая хібнасцю калібровачнай крывой, складзе не менш за 50 гадоў, а за апошнія дзесяць тысяч гадоў — не менш за 100 гадоў. Меншая хібнасць дасягаецца ў перыяды, калі змяшчэнне 14C у атмасферы адносна хутка змяняецца (стромкія ўчасткі калібровачнай крывой), тады як на пакатых участках калібровачнай крывой адчувальнасць метаду горай. Хібнасць залежыць таксама ад стану проб і ад хімічнага асяроддзя, у якім яны знаходзіліся. Пры прафесійнай экспертызе радыевугляродным метадам эксперт звычайна дае , у межах якога знаходзіцца хібнасць вызначанага ўзросту пэўнай пробы.
Варта адзначыць, што ў вызначэнні радыевугляроднага ўзросту з выкарыстаннем калібровачнай крывой выкарыстоўваецца ўмоўны «перыяд паўраспаду Лібі» для 14C, роўны па пагадненні 5568 гадам. Ён адрозніваецца ад перыяду паўраспаду 5,70 ± 0,03 тыс. гадоў, асераднёнага па найбольш дакладных лабараторных вымярэннях і цытаванага ў ядзерна-фізічных базах даных. Гэта пагадненне прынята ў 1962 годзе, каб захаваць сумяшчальнасць з раннімі працамі. Адрозненне ўмоўнага перыяду паўраспаду ад сапраўднага ўжо ўлічана ў калібровачных крывых, таму атрыманы па іх калібраваны радыевугляродны ўзрост узгоднены з абсалютнай астранамічнай шкалой часу (але гэта не так для ўмоўнага «некалібраванага» або «канвенцыянальнага» ўзросту, уваходнага параметру калібровачнай крывой).
Крытыка метаду
Нягледзячы, што радыевугляроднае датаванне ўжо даўно ўвайшло ў навуковую практыку і досыць шырока выкарыстоўваецца, у калянавуковых публікацыях і ў Інтэрнэце сустракаецца крытыка гэтага метаду, якая ставіць пад сумнеў правамернасць яго прымянення для датавання гістарычных артэфактаў (асабліва больш позняга перыяду). Звычайна радыевугляродны метад крытыкуюць прыхільнікі «», «» і іншых псеўданавуковых канцэпцый. Звычайна такая крытыка радыевугляроднага аналізу грунтуецца на самых ранніх навуковых публікацыях, якія адпавядалі стану метадалогіі ў 1960-х гадах, і на неразуменні асноў метаду і асаблівасцей каліброўкі.
Уплыў выкіду выкапнёвага вугляроду
У 2015 годзе Хезэр Грэйвен () падлічыў, што працяг спальвання выкапнёвага паліва ў цяперашніх тэмпах з прычыны эмісіі ў атмасферу «старажытнага» вугляроду прывядзе да неадрознасці радыевугляродным метадам сучасных проб ад старажытных (хоць на пробы, якія ўзніклі да індустрыялізацыі і не абменьваюцца вугляродам з атмасферай, гэты эфект, вядома, не ўплывае). У цяперашні час выкіды ў атмасферу выкапнёвага вугляроду прыводзяць да ўяўнага «старэння» атмасфернага вугляроду прыкладна на 30 гадоў у год.
Гл. таксама
Крыніцы
- Paula J Reimer, William E N Austin, Edouard Bard, Alex Bayliss, Paul G Blackwell, Christopher Bronk Ramsey, Martin Butzin, Hai Cheng, R Lawrence Edwards, Michael Friedrich, Pieter M Grootes, Thomas P Guilderson, Irka Hajdas, Timothy J Heaton, Alan G Hogg, Konrad A Hughen, Bernd Kromer, Sturt W Manning, Raimund Muscheler, Jonathan G Palmer, Charlotte Pearson, Johannes van der Plicht, Ron W Reimer, David A Richards, E Marian Scott, John R Southon, Christian S M Turney, Lukas Wacker, Florian Adolphi, Ulf Büntgen, Manuela Capano, Simon M Fahrni, Alexandra Fogtmann-Schulz, Ronny Friedrich, Peter Köhler, Sabrina Kudsk, Fusa Miyake, Jesper Olsen, Frederick Reinig, Minoru Sakamoto, Adam Sookdeo, Sahra Talamo The IntCal20 Northern Hemisphere Radiocarbon Age Calibration Curve (0–55 cal kBP)(англ.) // Radiocarbon. — 2020-08. — В. 4. — Т. 62. — С. 725–757. — ISSN 0033-8222. — DOI:10.1017/RDC.2020.41
- Alan G Hogg, Timothy J Heaton, Quan Hua, Jonathan G Palmer, Chris SM Turney, John Southon, Alex Bayliss, Paul G Blackwell, Gretel Boswijk, Christopher Bronk Ramsey, Charlotte Pearson, Fiona Petchey, Paula Reimer, Ron Reimer, Lukas Wacker SHCal20 Southern Hemisphere Calibration, 0–55,000 Years cal BP(англ.) // Radiocarbon. — 2020-08. — В. 4. — Т. 62. — С. 759–778. — ISSN 0033-8222. — DOI:10.1017/RDC.2020.59
- Timothy J Heaton, Peter Köhler, Martin Butzin, Edouard Bard, Ron W Reimer, William E N Austin, Christopher Bronk Ramsey, Pieter M Grootes, Konrad A Hughen, Bernd Kromer, Paula J Reimer, Jess Adkins, Andrea Burke, Mea S Cook, Jesper Olsen, Luke C Skinner Marine20—The Marine Radiocarbon Age Calibration Curve (0–55,000 cal BP)(англ.) // Radiocarbon. — 2020-08. — В. 4. — Т. 62. — С. 779–820. — ISSN 0033-8222. — DOI:10.1017/RDC.2020.68
- J van der Plicht, C Bronk Ramsey, T J Heaton, E M Scott, S Talamo Recent Developments in Calibration for Archaeological and Environmental Samples(англ.) // Radiocarbon. — 2020-08. — В. 4. — Т. 62. — С. 1095–1117. — ISSN 0033-8222. — DOI:10.1017/RDC.2020.22
- Кузьмин Я. В.. Новая калибровочная шкала радиоуглеродных дат IntCal20 и ее возможности (11 верасня 2020). Архівавана з першакрыніцы 2 сакавіка 2021. Праверана 17 красавіка 2022.
- F.G. Kondev, M. Wang, W.J. Huang, S. Naimi, G. Audi The NUBASE2020 evaluation of nuclear physics properties * // Chinese Physics C. — 2021-03-01. — В. 3. — Т. 45. — С. 030001. — ISSN 1674-1137. — DOI:10.1088/1674-1137/abddae
- Casanova E. et al Accurate compound-specific 14C dating of archaeological pottery vessels(англ.) // Nature. — 2020. — Т. 580. — С. 506—510.
- Археология в 2020 году: десять интересных событий (обзор подготовил Е. Антонов) // Наука и жизнь. — 2021. — № 2. — С. 13.
- I Svetlik, A J T Jull, M Molnár, P P Povinec, T Kolář, P Demján, K Pachnerova Brabcova, V Brychova, D Dreslerová, M Rybníček, P Simek The Best possible Time resolution: How precise could a Radiocarbon dating method be?(англ.) // Radiocarbon. — 2019-12. — В. 6. — Т. 61. — С. 1729–1740. — ISSN 0033-8222. — DOI:10.1017/RDC.2019.134
- Вагнер, с. 164.
- Характэрны час гамагенізацыі вугляроду ў акіянах парадку 1000 гадоў.
- Tom Higham, Katerina Douka, Rachel Wood, Christopher Bronk Ramsey, Fiona Brock, Laura Basell, Marta Camps, Alvaro Arrizabalaga, Javier Baena, Cecillio Barroso-Ruíz, Christopher Bergman, Coralie Boitard, Paolo Boscato, Miguel Caparrós, Nicholas J. Conard, Christelle Draily, Alain Froment, Bertila Galván, Paolo Gambassini, Alejandro Garcia-Moreno, Stefano Grimaldi, Paul Haesaerts, Brigitte Holt, Maria-Jose Iriarte-Chiapusso, Arthur Jelinek, Jesús F. Jordá Pardo, José-Manuel Maíllo-Fernández, Anat Marom, Julià Maroto, Mario Menéndez, Laure Metz, Eugène Morin, Adriana Moroni, Fabio Negrino, Eleni Panagopoulou, Marco Peresani, Stéphane Pirson, Marco de la Rasilla, Julien Riel-Salvatore, Annamaria Ronchitelli, David Santamaria, Patrick Semal, Ludovic Slimak, Joaquim Soler, Narcís Soler, Aritza Villaluenga, Ron Pinhasi, Roger Jacobi The timing and spatiotemporal patterning of Neanderthal disappearance(англ.) // Nature. — 2014-08-21. — В. 7514. — Т. 512. — С. 306–309. — ISSN 0028-0836. — DOI:10.1038/nature13621
- Хайэм 2024.
- Как улучшить точность радиоуглеродного анализа? . Архівавана з першакрыніцы 25 лютага 2023. Праверана 25 лютага 2023.
- Margot Kuitems, Birgitta L. Wallace, Charles Lindsay, Andrea Scifo, Petra Doeve, Kevin Jenkins, Susanne Lindauer, Pınar Erdil, Paul M. Ledger, Véronique Forbes, Caroline Vermeeren, Ronny Friedrich, Michael W. Dee Evidence for European presence in the Americas in ad 1021(англ.) // Nature. — 2022-01. — В. 7893. — Т. 601. — С. 388–391. — ISSN 1476-4687. — DOI:10.1038/s41586-021-03972-8
- Stuiver M., Reimer P. J., Braziunas T. F. High-precision radiocarbon age calibration for terrestrial and marine samples(англ.) // Radiocarbon. — 1998. — В. 3. — Т. 40. — С. 1127—1151. Архівавана з першакрыніцы 12 чэрвеня 2022.
- IntCal09 Supplemental Data(недаступная спасылка). Архівавана з першакрыніцы 16 лютага 2010. Праверана 27 сакавіка 2010.
- Новая хронология от Суйгецу . Архівавана з першакрыніцы 4 лютага 2022. Праверана 27 кастрычніка 2012.
- Christopher Bronk Ramsey, Richard A. Staff, Charlotte L. Bryant, Fiona Brock, Hiroyuki Kitagawa, Johannes van der Plicht, Gordon Schlolaut, Michael H. Marshall, Achim Brauer, Henry F. Lamb, Rebecca L. Payne, Pavel E. Tarasov, Tsuyoshi Haraguchi, Katsuya Gotanda, Hitoshi Yonenobu, Yusuke Yokoyama, Ryuji Tada, Takeshi Nakagawa A Complete Terrestrial Radiocarbon Record for 11.2 to 52.8 kyr B.P.(англ.) // Science. — 2012-10-19. — В. 6105. — Т. 338. — С. 370–374. — ISSN 0036-8075. — DOI:10.1126/science.1226660
- Sheridan Bowman. Radiocarbon dating. — 2. impr. — London: British Museum Press, 1995. — 64 с. — (Interpreting the past). — ISBN 978-0-7141-2047-8.
- Левченко В. О «радиоуглероде глазами Фоменко» и «научных» основах Новой Хронологии: полемические заметки Архівавана 18 чэрвеня 2010.
- Heather D. Graven Impact of fossil fuel emissions on atmospheric radiocarbon and various applications of radiocarbon over this century(англ.) // Proceedings of the National Academy of Sciences. — 2015-08-04. — В. 31. — Т. 112. — С. 9542–9545. — ISSN 0027-8424. — DOI:10.1073/pnas.1504467112
- ClimateWire, Camille von Kaenel. Fossil Fuel Burning Obscures Radiocarbon Dates (англ.). Scientific American. Праверана 17 сакавіка 2024.
- Продолжение использования ископаемого топлива сведёт на нет методику радиоуглеродного анализа (руск.). Хабр (23 ліпеня 2015). Праверана 17 сакавіка 2024.
Літаратура
- Герасимов И. П. Радиоуглеродные исследования Радиометрической лаборатории Института географии АН СССР: Сообщ. 1-5: // Бюллетень Комиссии по изучению четвертичного периода. Сообщ. 1: 1975. № 44. С. 154—159; Сообщ. 2: 1976. № 46. С. 185—189; Сообщ. 3: 1979. № 49. С. 179—187; Сообщ. 4: 1980. № 50. С. 206—213; Сообщ. 5: 1983. № 52. С. 205—211.
- Вагнер Г. А. Научные методы датирования в геологии, археологии и истории: Учебник. — М.: Техносфера, 2006. — 534 с. — ISBN 5-94836-037-7.
- Короновский Н. В. Общая геология: Учебник. — 2-е изд. — М.: выдавецтва «КДУ», 2010. — С. 122—124. — 526 с. — ISBN 978-5-98227-682-7.
- . Мир до нас. Новый взгляд на происхождение человека = Tom Higham. The World Before Us: How Science is Revealing a New Story of Our Human Origins. — М.: Альпина нон-фикшн, 2024. — С. 396. — ISBN 978-5-00139-672-7.
- Currie L. The Remarkable Metrological History of Radiocarbon Dating II(англ.) // J. Res. Natl. Inst. Stand. Technol.. — 2004. — Т. 109. — С. 185—217. Архівавана з першакрыніцы 6 снежня 2010..
Спасылкі
- Е. Н. Черных, Н. Б. Черных. Дендрохронология и радиоуглеродное датирование в археологии
- Методика отбора проб для радиоуглеродного и дендрохронологического анализа. Учебное пособиеАрхівавана 19 мая 2020.
- В.Левченко. Радиоуглерод и абсолютная хронология: записки на тему.
- В. А. Дергачев. Радиоуглеродный хронометр (люстэрка).
- Новый метод радиоуглеродного датирования артефактов не уничтожает
- Программа для калибровки радиоуглеродного возраста OxCal
- Б. Ф. Хасанов. О радиоуглеродном методе датирования
Вікіпедыя, Вікі, кніга, кнігі, бібліятэка, артыкул, чытаць, спампоўваць, бясплатна, бясплатна спампаваць, mp3, відэа, mp4, 3gp, jpg, jpeg, gif, png, малюнак, музыка, песня, фільм, кніга, гульня, гульні, мабільны, тэлефон, Android, iOS, Apple, мабільны тэлефон, Samsung, iPhone, Xiomi, Xiaomi, Redmi, Honor, Oppo, Nokia, Sonya, MI, ПК, Інтэрнэт, кампутар
Radyevuglyarodnae datavanne raznavidnasc metadu radyeizatopnaga datavannya yakaya yzhyvaecca dlya vyznachennya yzrostu arganichnyh reshtak praz vymyarenne zmyashchennya y materyyale radyeaktyynaga izatopu 14C adnosna stabilnaga izatopu vuglyarodu Metad radyevuglyarodnaga datavannya prapanavany Uilardam Libi y 1946 godze za shto yon atrymay Nobeleyskuyu premiyu pa himii 1960 goda Metad zasnavany na tym shto zhyvyya arganizmy paglynayuc razam z ezhaj i radyeaktyyny i radyeaktyyny vuglyarod yaki stala vypracoyvaecca y atmasfery praz uzdzeyanne kasmichnyh pramyanyoy na atmasferny azot Paslya gibeli zhyvyoly abo rasliny abmen vuglyarodam z navakolnym asyaroddzem spynyaecca 14C u reshtkah pastupova raspadaecca i pa yago reshtkavaj udzelnaj aktyynasci mozhna acanic chas gibeli arganizma Dlya ydakladnennya yzrostu treba yzhyvac kalibrovachnyya kryvyya U 2020 godze byli prynyaty novyya versii kalibrovachnyh kryvyh dlya Paynochnaga payshar ya IntCal20 1 Paydnyovaga payshar ya SHCal20 2 i marskih prob Marine20 3 yakiya dazvalyayuc datavac proby yzrostam da 55 000 gadoy 4 5 Zmena atmasfernaj kancentracyi radyevuglyarodu 14C vyklikanaya yadzernymi vyprabavannyami Sinim pakazana naturalnaya kancentracyya Zmest 1 Fizichnyya asnovy 2 Vykarystanne 3 Kalibroyka i dakladnasc metadu 4 Krytyka metadu 5 Uplyy vykidu vykapnyovaga vuglyarodu 6 Gl taksama 7 Krynicy 8 Litaratura 9 SpasylkiFizichnyya asnovypravic nbsp 1 Utvarenne radyevuglyarodu 14C 2 Raspad 14C 3 Umova raynavagi dlya zhyvyh arganizmay i neraynavagi dlya pamerlyh arganizmay u yakih radyevuglyarod raspadaecca bez papaynennya zvonku Vuglyarod yak adzin z asnoynyh elementay u skladze biyalagichnyh arganizmay yosc u zyamnoj atmasfery y vyglyadze stabilnyh izatopay 12C 98 89 i 13C 1 11 i radyeaktyynaga 14C yaki yosc u sledavoj kolkasci kalya 10 10 Izatop 14C stala ytvaraecca y asnoynym u verhnih plastah atmasfery na vyshyni 12 15 km pry sutyknenni drugasnyh nejtronay ad kasmichnyh pramyanyoy z yadrami atmasfernaga azotu n 7 14 N 6 14 C p displaystyle n mathrm 14 7 N rightarrow mathrm 14 6 C p nbsp U syarednim za god u atmasfery Zyamli ytvaraecca kalya 7 5 kg radyevuglyarodu pry agulnaj yago kolkasci 75 ton Utvarenne radyevuglyarodu praz naturalnuyu radyeaktyynasc na paverhni Zyamli nyaznachna mala Radyeizatop vuglyarodu 14C zvedvae b raspad z peryyadam payraspadu T1 2 5 70 0 03 tys gadoy 6 pastayannaya l 1 216 10 4 god 1 6 14 C 7 14 N e n e displaystyle mathrm 14 6 C rightarrow mathrm 14 7 N e bar nu e nbsp Suadnosiny radyeaktyynaga i stabilnyh izatopay vuglyarodu y atmasfery i y biyasfery prykladna adnolkava z prychyny aktyynaga perameshvannya atmasfery bo yse zhyvyya arganizmy stala ydzelnichayuc u vuglyarodnym abmene atrymlivayuc vuglyarod z navakolnaga asyaroddzya a izatopy z prychyny ih himichnaj neadmetnyya udzelnichayuc u biyahimichnyh pracesah praktychna adnolkavym chynam Udzelnaya aktyynasc vuglyarodu y zhyvyh arganizmah yakiya abmenvayucca vuglyarodam z atmasfernym rezervuaram adpavyadae atmasfernaga zmyashchennyu radyevuglyarodu i skladae 13 56 0 07 raspadu y hvilinu na gram vuglyarodu Z gibellyu arganizma vuglyarodny abmen spynyaecca Paslya getaga stabilnyya izatopy zahoyvayucca a radyeaktyyny 14C pastupova raspadaecca u vyniku yago zmyashchenne y reshtkah pastupova zmyanshaecca Vedayuchy zyhodnyya suadnosiny zmyashchennya izatopay u arganizme i vyznachyyshy ih byaguchae suadnosiny y biyalagichnym materyyale mas spektrametrychnym metadam abo vymerayshy aktyynasc metadami dazimetryi mozhna vyznachyc chas yaki minuy z momantu gibeli arganizma VykarystannepravicDlya vyznachennya yzrostu z fragmenta dasledavanaj proby vyluchayuc vuglyarod praz spalvanne papyaredne vychyshchanaga fragmenta dlya vyluchanaga vuglyarodu vymyarayuc radyeaktyynasc na yae asnove vyznachayuc suadnosiny izatopay yakiya i pakazvayuc uzrost prob Proba vuglyarodu dlya vymyarennya aktyynasci zvychajna yvodzicca y gaz yakim napaynyaecca praparcyjny lichylnik abo y vadki scyntylyatar U aposhni chas dlya velmi malaga zmyashchennya 14C i abo velmi malyh mas prob nekalki mg vykarystoyvayuc paskaralnuyu mas spektrametryyu yakaya dazvalyae prama vyznachac zmyachenne 14C Na 2020 god granichny yzrost proby yaki mozhna dakladna vyznachyc radyevuglyarodnym metadam kalya 55 000 gadoy 5 geta znachyc kalya 10 peryyaday payraspadu Za gety chas zmyashchenne 14C zmyanshaecca amal u 1000 razoy da kalya 1 raspadu y gadzinu na gram vuglyarodu Vymyarenne yzrostu pradmeta radyevuglyarodnym metadam magchyma tolki kali suadnosiny izatopay u probe ne byli parushany za chas yae isnavannya to bok proba ne byla zabrudzhana vuglyarodzmyashchalnymi materyyalami bolsh poznyaga abo bolsh rannyaga pahodzhannya radyeaktyynymi rechyvami i ne padvyargalasya yzdzeyannyu mocnyh krynic radyyacyi Vyznachenne yzrostu takih zabrudzhanyh prob mozha dac velizarnyya pamylki Za minulyya z momantu raspracoyki metadu dzesyacigoddzi nazapashany vyaliki dosved u vyyaylenni zabrudzhvannya i y achystcy ad yago prob Dlya datavannya z prob himichnymi metadami vyluchayuc najmensh padvergnutyya zabrudzhvannyu kampanenty Pry radyevuglyarodnym analize raslinnyh reshtkay vykarystoyvaecca celyuloza a pry datavanni kostak ragoy i inshyh zhyvyolnyh reshtkay vyluchaecca kalagen Magchyma taksama datavanne pa reshtkah tlustyh kislot takih yak palmicinavaya i stearynavaya napryklad keramiki 7 8 Hibnasc metadu na 2019 god znahodzicca y mezhah ad 24 gadoy proby pachatku XV stagoddzya da 1 600 gadoy proby 47 tysyachagoddzya da n e 9 Adzin z najbolsh vyadomyh vypadkay prymyanennya radyevuglyarodnaga metadu dasledavanne fragmentay Turynskaj plashchanicy pravedzenae y 1988 godze adnachasova y nekalkih labaratoryyah slyapym metadam Radyevuglyarodny analiz dazvoliy datavac plashchanicu peryyadam XI XIII stagoddzyay Skeptyki lichac taki vynik pacvyardzhennem shto plashchanica syarednyavechnaya padrobka Pryhilniki zh sapraydnasci relikvii lichac atrymanyya danyya vynikam zabrudzhvannya plashchanicy vuglyarodam pry pazhary i nastupnym mycci y kipyachym alei y XVI stagoddzi Kalibroyka i dakladnasc metadupravic nbsp Kalibravalnaya kryvaya 1998 goda yakuyu vykarystoyvali pry radyevuglyarodnym datavanni Stuiver et al 1998 nbsp Udakladnenaya kryvaya kalibroyki 2020 goda IntCal20 dlya dyyapazonu 0 55 000 gadoy da cyaperashnyaga chasu y Paynochnym payshar i nbsp Pik vuglyarodu 14 u 774 godze Kalyarovymi kropkami pakazany vymyarenni drey Chornaya liniya zmadelyavanyya danyya Zyhodnyya zdagadki Libi na yakih buduecca metad radyevuglyarodnaga datavannya zaklyuchayucca y tym shto suadnosiny izatopay vuglyarodu y atmasfery y chase i prastory ne myanyaecca a zmyashchenne izatopay u zhyvyh arganizmah dakladna adpavyadae byaguchamu stanu atmasfery Adnak yak bylo vyznachana paznej getyya zdagadki spravyadlivyya tolki pryblizna Zmyashchenne izatopa 14C u atmasfery zalezhyc ad shmatlikih faktaray takih yak intensiynasc kasmichnyh pramyanyoy i aktyynasci Sonca shyrata myascovasci stan atmasfery i magnitasfery vulkanichnaya dzejnasc vuglyarod yaki zmyashchaecca y vulkanichnyh vykidah starazhytny praktychna ne zmyashchae 14C krugavarot vuglyakislaga gazu y pryrodze pravyadzenne atmasfernyh yadzernyh vyprabavannyay yakiya stvaryli y 1950 1960 h gadah znachny vykid kalya 0 5 tony radyevuglyarodu y atmasferu bombavy efekt spalvanne vyalikaj kolkasci vykapnyovaga paliva vuglyarod yaki zmyashchae nafta pryrodny gaz i vugal starazhytny praktychna ne zmyashchae 14C tak zvany efekt Zyusa en yaki yznik z pachatkam pramyslovaj revalyucyi y XIX stagoddzi Dva aposhniya faktary robyac nemagchymym pravyadzenne dakladnaga radyevuglyarodnaga datavannya prob XX stagoddzya Akramya tago dasledavanni pakazali shto z prychyny roznicy y atamnyh masah izatopay vuglyarodu himichnyya reakcyi i pracesy y zhyvyh arganizmah iduc z trohi roznymi hutkascyami shto parushae naturalnyya suadnosiny izatopay tak zvany efekt izatopnaga frakcyyanavannya 10 Yashche adzin vazhny efekt rezervuarny efekt zapavolenae dasyagnenne radyevuglyarodnaj raynavagi y susvetnym akiyane z prychyny yago pavolnaga 11 abmenu vuglyarodam z atmasfernym rezervuaram pryvodzic kali ne ylichvac papravak da yyaynaga pavelichennya yzrostu reshtkay marskih arganizmay a taksama tyh suhaputnyh arganizmay chyya dyeta y asnoynym skladalasya z marskoj ezhy Razumenne pracesay zvyazanyh z vuglyarodnym abmenam u pryrodze i yplyvam getyh pracesay na suadnosiny izatopay u biyalagichnyh ab ektah bylo dasyagnuta ne adrazu Takim chynam vykarystanne radyevuglyarodnaga metadu bez uliku getyh efektay i ynesenyh imi papravak zdolnae sparadzic znachnyya pamylki paradku tysyachagoddzya shto chasta adbyvalasya na rannih etapah razviccya metadu da 1970 h gadoy Radyevuglyarodnae datavanne patrabue vyalikaj ascyarozhnasci pry vybary i padryhtoycy prob U 2014 godze Tomas Hajem z suaytarami vykazali zdagadku shto apublikavanyya daty neandertalskih artefaktay pamylkovyya praz zabrudzhvanne prob maladym vuglyarodam 12 13 U cyaperashni chas dlya slushnaga prymyanennya metadu pravedzena starannaya kalibroyka yakaya ylichvae zmyanenne suadnosin izatopay dlya roznyh epoh i geagrafichnyh regiyonay a taksama specyfiku nazapashvannya radyeaktyynyh izatopay u zhyvyh arganizmah i raslinah Dlya kalibroyki metadu vykarystoyvaecca vyznachenne suadnosin izatopay dlya pradmetay uzrost yakih peyna vyadomy Adna z krynic kalibrovachnyh danyh dendrahranalogiya Praceduru ab yadnannya radyevuglyarodnaga i dendrahranalagichnaga datavannya nazvali wiggle matching en metad uzgadnennya varyyacyj abo metad stykoyki fluktuacyj yana dazvalyae atrymac vuzejshy dyyapazon adnosna tago shto dae kalibrovachnaya kryvaya yakaya traplyae na plato gl napryklad galshtackae plato en 14 Vyrazny izatopny sled ad sonechnaj bury 993 994 goda en znojdzeny y arhivah gadavyh kolcay z usyago svetu 15 gl Padzei Miyake Taksama pravedzeny supastaylenni vyznachennya yzrostu prob radyevuglyarodnym metadam z vynikami inshyh izatopnyh metaday datavannya Cyaper yak standartnuyu kalibrovachnuyu kryvuyu vykarystoyvayuc IntCal pershaya versiya yakoj apublikavana y 1998 godze gl rysunak 16 Nastupnyya ydakladnenyya versii kalibrovachnaj kryvoj yakaya vykarystoyvaecca dlya peraliku vymeranaga radyevuglyarodnaga yzrostu proby y absalyutny yzrost apublikavany y 2004 2009 17 i 2013 godze Kalibravalnaya kryvaya IntCal13 pabudavana asobna dlya paynochnaga i paydnyovaga SHCal13 payshar yay yana ahoplivae aposhniya 50 000 gadoy i atrymana na asnove tysyach vymyarennyay dakladna datavanyh dreynyh kolcay aposhniya 12 000 gadoy gadavyh pryrostay karalay i adkladay faraminifer Paraynanne adkladay na dne yaponskaga vozera Sujgecu za peryyad z 12 000 da 40 000 gadoy tamu z infarmacyyaj atrymanaj dendrahranolagami pry analize dreynyh kolcay pryvyalo da ynyasennya papravak yakiya ssunuli danyya y minulae na 300 400 gadoy 18 19 Kalibroyka dlya marskih ab ektay robicca pa asobnaj kryvoj Marine13 bo hutkasc abmenu vuglyarodu y marskim rezervuary pavolnej atmasfernaga U svaim suchasnym vyglyadze dzyakuyuchy stvarennyu kalibrovachnyh shkal IntCal20 SHCal20 i Marine20 na gistarychnym intervale ad dzyasyatkay gadoy da 55 tysyach gadoy u minulae radyevuglyarodny metad mozhna lichyc dosyc nadzejnym i yakasna adkalibravanym nezalezhnym metadam datavannya pradmetay biyalagichnaga pahodzhannya Stanam na 2019 god granichnaya dakladnasc radyevuglyarodnaga datavannya skladae 15 gadoy dva standartnyya adhilenni davernaya imavernasc 95 pry getym dlya bolshasci chasavyh peryyaday za aposhniya try tysyachy gadoy hibnasc vymyarennya abumoylenaya hibnascyu kalibrovachnaj kryvoj skladze ne mensh za 50 gadoy a za aposhniya dzesyac tysyach gadoy ne mensh za 100 gadoy Menshaya hibnasc dasyagaecca y peryyady kali zmyashchenne 14C u atmasfery adnosna hutka zmyanyaecca stromkiya ychastki kalibrovachnaj kryvoj tady yak na pakatyh uchastkah kalibrovachnaj kryvoj adchuvalnasc metadu goraj Hibnasc zalezhyc taksama ad stanu prob i ad himichnaga asyaroddzya u yakim yany znahodzilisya Pry prafesijnaj ekspertyze radyevuglyarodnym metadam ekspert zvychajna dae daverny interval u mezhah yakoga znahodzicca hibnasc vyznachanaga yzrostu peynaj proby 9 Varta adznachyc shto y vyznachenni radyevuglyarodnaga yzrostu z vykarystannem kalibrovachnaj kryvoj vykarystoyvaecca ymoyny peryyad payraspadu Libi dlya 14C royny pa pagadnenni 5568 gadam Yon adroznivaecca ad peryyadu payraspadu 5 70 0 03 tys gadoy aseradnyonaga pa najbolsh dakladnyh labaratornyh vymyarennyah i cytavanaga y yadzerna fizichnyh bazah danyh 6 Geta pagadnenne prynyata y 1962 godze kab zahavac sumyashchalnasc z rannimi pracami Adroznenne ymoynaga peryyadu payraspadu ad sapraydnaga yzho ylichana y kalibrovachnyh kryvyh tamu atrymany pa ih kalibravany radyevuglyarodny yzrost uzgodneny z absalyutnaj astranamichnaj shkaloj chasu ale geta ne tak dlya ymoynaga nekalibravanaga abo kanvencyyanalnaga yzrostu uvahodnaga parametru kalibrovachnaj kryvoj 20 Krytyka metadupravicNyagledzyachy shto radyevuglyarodnae datavanne yzho dayno yvajshlo y navukovuyu praktyku i dosyc shyroka vykarystoyvaecca u kalyanavukovyh publikacyyah i y Internece sustrakaecca krytyka getaga metadu yakaya stavic pad sumney pravamernasc yago prymyanennya dlya datavannya gistarychnyh artefaktay asabliva bolsh poznyaga peryyadu Zvychajna radyevuglyarodny metad krytykuyuc pryhilniki navukovaga kreacyyanizmu Novaj hranalogii i inshyh pseydanavukovyh kancepcyj Zvychajna takaya krytyka radyevuglyarodnaga analizu gruntuecca na samyh rannih navukovyh publikacyyah yakiya adpavyadali stanu metadalogii y 1960 h gadah i na nerazumenni asnoy metadu i asablivascej kalibroyki 21 Uplyy vykidu vykapnyovaga vuglyarodupravicU 2015 godze Hezer Grejven Imperski kaledzh Londana padlichyy 22 shto pracyag spalvannya vykapnyovaga paliva y cyaperashnih tempah z prychyny emisii y atmasferu starazhytnaga vuglyarodu pryvyadze da neadroznasci radyevuglyarodnym metadam suchasnyh prob ad starazhytnyh 23 24 hoc na proby yakiya yznikli da industryyalizacyi i ne abmenvayucca vuglyarodam z atmasferaj gety efekt vyadoma ne yplyvae U cyaperashni chas vykidy y atmasferu vykapnyovaga vuglyarodu pryvodzyac da yyaynaga starennya atmasfernaga vuglyarodu prykladna na 30 gadoy u god 22 Gl taksamapravicAptychnae datavanne Termalyuminescentnae datavanneKrynicypravic Paula J Reimer William E N Austin Edouard Bard Alex Bayliss Paul G Blackwell Christopher Bronk Ramsey Martin Butzin Hai Cheng R Lawrence Edwards Michael Friedrich Pieter M Grootes Thomas P Guilderson Irka Hajdas Timothy J Heaton Alan G Hogg Konrad A Hughen Bernd Kromer Sturt W Manning Raimund Muscheler Jonathan G Palmer Charlotte Pearson Johannes van der Plicht Ron W Reimer David A Richards E Marian Scott John R Southon Christian S M Turney Lukas Wacker Florian Adolphi Ulf Buntgen Manuela Capano Simon M Fahrni Alexandra Fogtmann Schulz Ronny Friedrich Peter Kohler Sabrina Kudsk Fusa Miyake Jesper Olsen Frederick Reinig Minoru Sakamoto Adam Sookdeo Sahra Talamo The IntCal20 Northern Hemisphere Radiocarbon Age Calibration Curve 0 55 cal kBP angl Radiocarbon 2020 08 V 4 T 62 S 725 757 ISSN 0033 8222 DOI 10 1017 RDC 2020 41 Alan G Hogg Timothy J Heaton Quan Hua Jonathan G Palmer Chris SM Turney John Southon Alex Bayliss Paul G Blackwell Gretel Boswijk Christopher Bronk Ramsey Charlotte Pearson Fiona Petchey Paula Reimer Ron Reimer Lukas Wacker SHCal20 Southern Hemisphere Calibration 0 55 000 Years cal BP angl Radiocarbon 2020 08 V 4 T 62 S 759 778 ISSN 0033 8222 DOI 10 1017 RDC 2020 59 Timothy J Heaton Peter Kohler Martin Butzin Edouard Bard Ron W Reimer William E N Austin Christopher Bronk Ramsey Pieter M Grootes Konrad A Hughen Bernd Kromer Paula J Reimer Jess Adkins Andrea Burke Mea S Cook Jesper Olsen Luke C Skinner Marine20 The Marine Radiocarbon Age Calibration Curve 0 55 000 cal BP angl Radiocarbon 2020 08 V 4 T 62 S 779 820 ISSN 0033 8222 DOI 10 1017 RDC 2020 68 J van der Plicht C Bronk Ramsey T J Heaton E M Scott S Talamo Recent Developments in Calibration for Archaeological and Environmental Samples angl Radiocarbon 2020 08 V 4 T 62 S 1095 1117 ISSN 0033 8222 DOI 10 1017 RDC 2020 22 a b Kuzmin Ya V Novaya kalibrovochnaya shkala radiouglerodnyh dat IntCal20 i ee vozmozhnosti nyavyzn 11 verasnya 2020 Arhivavana z pershakrynicy 2 sakavika 2021 Praverana 17 krasavika 2022 a b F G Kondev M Wang W J Huang S Naimi G Audi The NUBASE2020 evaluation of nuclear physics properties Chinese Physics C 2021 03 01 V 3 T 45 S 030001 ISSN 1674 1137 DOI 10 1088 1674 1137 abddae Casanova E et al Accurate compound specific 14C dating of archaeological pottery vessels angl Nature 2020 T 580 S 506 510 Arheologiya v 2020 godu desyat interesnyh sobytij obzor podgotovil E Antonov Nauka i zhizn 2021 2 S 13 a b I Svetlik A J T Jull M Molnar P P Povinec T Kolar P Demjan K Pachnerova Brabcova V Brychova D Dreslerova M Rybnicek P Simek The Best possible Time resolution How precise could a Radiocarbon dating method be angl Radiocarbon 2019 12 V 6 T 61 S 1729 1740 ISSN 0033 8222 DOI 10 1017 RDC 2019 134 Vagner s 164 Harakterny chas gamagenizacyi vuglyarodu y akiyanah paradku 1000 gadoy Tom Higham Katerina Douka Rachel Wood Christopher Bronk Ramsey Fiona Brock Laura Basell Marta Camps Alvaro Arrizabalaga Javier Baena Cecillio Barroso Ruiz Christopher Bergman Coralie Boitard Paolo Boscato Miguel Caparros Nicholas J Conard Christelle Draily Alain Froment Bertila Galvan Paolo Gambassini Alejandro Garcia Moreno Stefano Grimaldi Paul Haesaerts Brigitte Holt Maria Jose Iriarte Chiapusso Arthur Jelinek Jesus F Jorda Pardo Jose Manuel Maillo Fernandez Anat Marom Julia Maroto Mario Menendez Laure Metz Eugene Morin Adriana Moroni Fabio Negrino Eleni Panagopoulou Marco Peresani Stephane Pirson Marco de la Rasilla Julien Riel Salvatore Annamaria Ronchitelli David Santamaria Patrick Semal Ludovic Slimak Joaquim Soler Narcis Soler Aritza Villaluenga Ron Pinhasi Roger Jacobi The timing and spatiotemporal patterning of Neanderthal disappearance angl Nature 2014 08 21 V 7514 T 512 S 306 309 ISSN 0028 0836 DOI 10 1038 nature13621 Hajem 2024 Kak uluchshit tochnost radiouglerodnogo analiza nyavyzn Arhivavana z pershakrynicy 25 lyutaga 2023 Praverana 25 lyutaga 2023 Margot Kuitems Birgitta L Wallace Charles Lindsay Andrea Scifo Petra Doeve Kevin Jenkins Susanne Lindauer Pinar Erdil Paul M Ledger Veronique Forbes Caroline Vermeeren Ronny Friedrich Michael W Dee Evidence for European presence in the Americas in ad 1021 angl Nature 2022 01 V 7893 T 601 S 388 391 ISSN 1476 4687 DOI 10 1038 s41586 021 03972 8 Stuiver M Reimer P J Braziunas T F High precision radiocarbon age calibration for terrestrial and marine samples angl Radiocarbon 1998 V 3 T 40 S 1127 1151 Arhivavana z pershakrynicy 12 chervenya 2022 IntCal09 Supplemental Data nyavyzn nedastupnaya spasylka Arhivavana z pershakrynicy 16 lyutaga 2010 Praverana 27 sakavika 2010 Novaya hronologiya ot Sujgecu nyavyzn Arhivavana z pershakrynicy 4 lyutaga 2022 Praverana 27 kastrychnika 2012 Christopher Bronk Ramsey Richard A Staff Charlotte L Bryant Fiona Brock Hiroyuki Kitagawa Johannes van der Plicht Gordon Schlolaut Michael H Marshall Achim Brauer Henry F Lamb Rebecca L Payne Pavel E Tarasov Tsuyoshi Haraguchi Katsuya Gotanda Hitoshi Yonenobu Yusuke Yokoyama Ryuji Tada Takeshi Nakagawa A Complete Terrestrial Radiocarbon Record for 11 2 to 52 8 kyr B P angl Science 2012 10 19 V 6105 T 338 S 370 374 ISSN 0036 8075 DOI 10 1126 science 1226660 Sheridan Bowman Radiocarbon dating 2 impr London British Museum Press 1995 64 s Interpreting the past ISBN 978 0 7141 2047 8 Levchenko V O radiouglerode glazami Fomenko i nauchnyh osnovah Novoj Hronologii polemicheskie zametki Arhivavana 18 chervenya 2010 a b Heather D Graven Impact of fossil fuel emissions on atmospheric radiocarbon and various applications of radiocarbon over this century angl Proceedings of the National Academy of Sciences 2015 08 04 V 31 T 112 S 9542 9545 ISSN 0027 8424 DOI 10 1073 pnas 1504467112 ClimateWire Camille von Kaenel Fossil Fuel Burning Obscures Radiocarbon Dates angl Scientific American Praverana 17 sakavika 2024 Prodolzhenie ispolzovaniya iskopaemogo topliva svedyot na net metodiku radiouglerodnogo analiza rusk Habr 23 lipenya 2015 Praverana 17 sakavika 2024 LitaraturapravicGerasimov I P Radiouglerodnye issledovaniya Radiometricheskoj laboratorii Instituta geografii AN SSSR Soobsh 1 5 Byulleten Komissii po izucheniyu chetvertichnogo perioda Soobsh 1 1975 44 S 154 159 Soobsh 2 1976 46 S 185 189 Soobsh 3 1979 49 S 179 187 Soobsh 4 1980 50 S 206 213 Soobsh 5 1983 52 S 205 211 Vagner G A Nauchnye metody datirovaniya v geologii arheologii i istorii Uchebnik M Tehnosfera 2006 534 s ISBN 5 94836 037 7 Koronovskij N V Obshaya geologiya Uchebnik 2 e izd M vydavectva KDU 2010 S 122 124 526 s ISBN 978 5 98227 682 7 Tom Hajem Mir do nas Novyj vzglyad na proishozhdenie cheloveka Tom Higham The World Before Us How Science is Revealing a New Story of Our Human Origins M Alpina non fikshn 2024 S 396 ISBN 978 5 00139 672 7 Currie L The Remarkable Metrological History of Radiocarbon Dating II angl J Res Natl Inst Stand Technol 2004 T 109 S 185 217 Arhivavana z pershakrynicy 6 snezhnya 2010 SpasylkipravicE N Chernyh N B Chernyh Dendrohronologiya i radiouglerodnoe datirovanie v arheologii Metodika otbora prob dlya radiouglerodnogo i dendrohronologicheskogo analiza Uchebnoe posobieArhivavana 19 maya 2020 V Levchenko Radiouglerod i absolyutnaya hronologiya zapiski na temu V A Dergachev Radiouglerodnyj hronometr lyusterka Novyj metod radiouglerodnogo datirovaniya artefaktov ne unichtozhaet Programma dlya kalibrovki radiouglerodnogo vozrasta OxCal B F Hasanov O radiouglerodnom metode datirovaniya Uzyata z https be wikipedia org w index php title Radyevuglyarodnae datavanne amp oldid 4781337