Лістапад — біялагічны працэс скідання лістоты раслінамі.
Ва ўмовах умеранага клімату зімой шматлікім раслінам не хапае вады. Вада ў замерзлым грунце знаходзіцца ў стане лёду і не можа пранікаць у клеткі каранёў. У той жа час, выпарэнне з паверхні лісця не спыняецца (хоць яно, натуральна, зніжаецца, паколькі залежыць ад тэмпературы паветра). Калі б дрэвы і хмызнякі, а таксама і некаторыя травяністыя расліны не скідалі лістоту, яны б засыхалі.
У субтрапічнай зоне назіраецца падобная з'ява. Прычынай з'яўляецца штогадовая засуха.
У раенах з халодным кліматам лістапад адсутнічае, паколькі ў такіх умовах лістападныя дрэвы не могуць існаваць, а могуць існаваць (да вызначанай мяжы) толькі іглічныя дрэвы. Скід ігліцы ж ідзе павольна і паступова (за выключэннем лістоўніц).
Хвойныя расліны, напрыклад, елка і хвоя, нашмат лепш пераносяць сухія перыяды, таму яны ў ўмераных зонах вечназялёныя. Колькасць вады, якая выпараецца лісцянымі пародамі, у 6-10 разоў перавышае колькасць вады, якая выпараецца хвойнымі. Гэта, з аднаго боку, звязана з меншай паверхняй выпарэння, з другога, — з адрозненнямі ў будове.
Бяроза у пераліку на 100 г лісця за лета выпарае каля 80 літраў вады, для хвоі гэтая лічба складае каля 9 літраў. Лістоўніца займае прамежкавае месца паміж лісцянымі і іглічнымі пародамі.
Другой прычынай скідання лісця з'яўляецца абарона ад механічных пашкоджанняў у зімовы перыяд ад масы прыліплага снегу.
Акрамя гэтага, лістапад ачышчае арганізм раслін ад шкодных рэчываў. Навукоўцы ўсталявалі, што лісце ўвосень утрымліваюць нашмат больш мінеральных рэчываў, чым вясной і летам. Гэта тлумачыць тую акалічнасць, што ў трапічнай зоне з аднастайным на працягу ўсяго года кліматам лістапад усё ж існуе. Там ен адбываецца не ў кароткія тэрміны, а размяркоўваецца на ўвесь год, і таму менш прыкметны.
Тэрміны сезоннага лістападу ў розных шыротах розныя. На шыраце сярэдняй паласы Расіі працэс актыўнага скідання лісця раслін пачынаецца ў другой палове верасня і завяршаецца ў асноўным да сярэдзіны кастрычніка.
Гл. таксама
- Колеры восеньскага лісця
- Дэфаліяцыя
- Лістападныя расліны
Літаратура
- Кожевников А. В. Листопад // Весна и осень в жизни растений. — М.: Изд-во МОИП, 1950. — 239 с.
Спасылкі
- Abscission and Tissue Падзел in Fossil and Extant Plants A link list. (Праверана 20 сакавіка 2012)(Праверана 20 сакавіка 2012)
- Листопад (руск.) — артыкул з Вялікай савецкай энцыклапедыі Праверана 8 кастрычніка 2009 г.
- Листопад // Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона: В 86 томах (82 т. и 4 доп.) (руск.). — СПб., 1890—1907.
Вікіпедыя, Вікі, кніга, кнігі, бібліятэка, артыкул, чытаць, спампоўваць, бясплатна, бясплатна спампаваць, mp3, відэа, mp4, 3gp, jpg, jpeg, gif, png, малюнак, музыка, песня, фільм, кніга, гульня, гульні, мабільны, тэлефон, Android, iOS, Apple, мабільны тэлефон, Samsung, iPhone, Xiomi, Xiaomi, Redmi, Honor, Oppo, Nokia, Sonya, MI, ПК, Інтэрнэт, кампутар
U panyaccya yosc i inshyya znachenni gl Listapad znachenni Listapad biyalagichny praces skidannya listoty raslinami R R Myasaeday Vosenskaya ranica 1893 Palatno alej 88 70 sm Dzyarzhaynaya Traccyakoyskaya galereya Maskva Va ymovah umeranaga klimatu zimoj shmatlikim raslinam ne hapae vady Vada y zamerzlym grunce znahodzicca y stane lyodu i ne mozha pranikac u kletki karanyoy U toj zha chas vyparenne z paverhni liscya ne spynyaecca hoc yano naturalna znizhaecca pakolki zalezhyc ad temperatury pavetra Kali b drevy i hmyznyaki a taksama i nekatoryya travyanistyya rasliny ne skidali listotu yany b zasyhali U subtrapichnaj zone naziraecca padobnaya z yava Prychynaj z yaylyaecca shtogadovaya zasuha U raenah z halodnym klimatam listapad adsutnichae pakolki y takih umovah listapadnyya drevy ne moguc isnavac a moguc isnavac da vyznachanaj myazhy tolki iglichnyya drevy Skid iglicy zh idze pavolna i pastupova za vyklyuchennem listoynic Hvojnyya rasliny napryklad elka i hvoya nashmat lepsh peranosyac suhiya peryyady tamu yany y ymeranyh zonah vechnazyalyonyya Kolkasc vady yakaya vyparaecca liscyanymi parodami u 6 10 razoy peravyshae kolkasc vady yakaya vyparaecca hvojnymi Geta z adnago boku zvyazana z menshaj paverhnyaj vyparennya z drugoga z adroznennyami y budove Byaroza u peraliku na 100 g liscya za leta vyparae kalya 80 litray vady dlya hvoi getaya lichba skladae kalya 9 litray Listoynica zajmae pramezhkavae mesca pamizh liscyanymi i iglichnymi parodami Drugoj prychynaj skidannya liscya z yaylyaecca abarona ad mehanichnyh pashkodzhannyay u zimovy peryyad ad masy pryliplaga snegu Akramya getaga listapad achyshchae arganizm raslin ad shkodnyh rechyvay Navukoycy ystalyavali shto lisce yvosen utrymlivayuc nashmat bolsh mineralnyh rechyvay chym vyasnoj i letam Geta tlumachyc tuyu akalichnasc shto y trapichnaj zone z adnastajnym na pracyagu ysyago goda klimatam listapad usyo zh isnue Tam en adbyvaecca ne y karotkiya terminy a razmyarkoyvaecca na yves god i tamu mensh prykmetny Terminy sezonnaga listapadu y roznyh shyrotah roznyya Na shyrace syarednyaj palasy Rasii praces aktyynaga skidannya liscya raslin pachynaecca y drugoj palove verasnya i zavyarshaecca y asnoynym da syaredziny kastrychnika Gl taksamaKolery vosenskaga liscya Defaliyacyya Listapadnyya raslinyLitaraturaKozhevnikov A V Listopad Vesna i osen v zhizni rastenij M Izd vo MOIP 1950 239 s SpasylkiAbscission and Tissue Padzel in Fossil and Extant Plants A link list Praverana 20 sakavika 2012 Praverana 20 sakavika 2012 Listopad rusk artykul z Vyalikaj saveckaj encyklapedyi Praverana 8 kastrychnika 2009 g Listopad Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona V 86 tomah 82 t i 4 dop rusk SPb 1890 1907